Po Vianociach a pred Novym rokom 2014

Dva dni do Noveho Roku.
Ottawa 29 12 2013

 VIANOCE 2013

V mojom poslednom liste, ktory som tiez nakoniec pouzil ako prispevok na moj blog v  uvode som sa stazoval, ze som podlahol silnej chripke, ktora nabrala za par dni seriozny rozmer. Naivne som sa domnieval, ze chripka bude trvat len par dni. Bola to pravda len v pripade Marianky, ked jej chripka trvala nie dlhsie ako tri dni a bola v poriadku. Ja som iny pripad! Konecne to potvrdzuje v dnesnych novinach aj vedecky vyskum s nazvom: “Manly men prone to sickness” (Chlapsky muzi, su viac nachylni k chorobe). Vraj to vezme skutocnych muzov dostat chripku. Aspon toto tvrdi posledny vyskum so Stanford University, ked vyskum potvrdil, ze muzi s vysokou urovnou testosteronu maju daleko nizsi imunny system, ako zeny, alebo slabi muzi a chripka (flu) trva daleko dlhsie. Studia potvrdzuje, ze je vyznamny rozdiel u zien v imunnej reakcii na infekcie, vakcinaciu. Stanfordsky professor imunnologie Mark Davis v rozhovore pre NBC News prehlasil, ze “muzi trpia daleko viacej ako zeny, ze im chyba resistencia voci chorobe”. “Zeny v tejto oblasti su “superior”. Ja to mozem len potvrdit. Dva dni do noveho roku a chripky som sa doteraz este nezbavil. Trva uz viac ako dva tyzdne. To ma nakoniec prinutilo ist navstivit nasho rodinneeho lekara. Potvrdil, ze mam bronchitidu, “zapal pluc” mi nehrozi, ked si vypocul moje dychanie. Predpisal mi  nejake antibioticke pilulky, ktore mam brat 10 dni. Som teda na ceste sa chripky zbavit a novy rok privitam (dufam), ako znovunarodeny zdravy chlap.

 

Trochu Vianocnej nalady pred slavnostnou vecerou

Skutocnost, ze Ottawa je daleko viac na severe, ako napr. Montreal, alebo Toronto, ci ine mestecka na juhu Ontaria je niekedy “pozehnanim”, ako bol posledny tyzden v Ontariu, Quebecku a dalej na vychod s jeho nasledkami. Zatial co sme my v Ottawe prezivali tazke snezenie pocas dvoch dni, dole nizsie od nas dostali devastovany  ICE STORM, ktoreho nasledky zazivaju tisice ludi este dnes. Ked si dobre spominam, poladovica sposobila masivny vypadok elektriky na mnoho dni a stratu tepla pre stovky tisice ludi v Toronte, Montreali a dalej na vychod Canady. Este dodnes nie vsetci maju elektriku a teda ani teplo. Devastacia nebola len v strate elektrickeho prudu a tepla, ale aj v tragickej strate polamanych stromov a tazkych skod na domoch, autach atd. Viem, ze v Europe ste mali moznost v spravach vidiet nasledky tej ladovej burky. Viac ako 20% porastu je znicene. Ulice vyzerali ako po vojne s rozdielom, ze sa v nich nestrielalo. Tato ladova burka nas v Ottawe obisla, ale silne snezenie nie. Za dva dni sme dostali skoro jeden meter snehu. Pred prichodom snehovej burky, odstranil som z nasej terasy asi 25 cm snehu z prveho snehu tohoto roku. Po dvoch dnoch snezenia, som sa o nieco takeho ani nepokusil. Terasa je zavalena snehom az po tie drevene nadoby na kvety. Pochybujem, ze sa do odpratovania este raz pustim. Posledne dni sme dostali odmak, oblevu a teraz ma prist v najblizsich dnoch mraz a vysoke minusove hodnoty. Minule roky som mal vzdy ukazkovu cistu terasu, teraz to necham na pospas prirode. Oslabeny z dvojtyzdennej chripky, radsej si usetrim pripadny infarct.

 

 

Pred nejakym casom Yvetta, mojho bratranca Janka dcera prejavila zaujem prist k nam na navstevu. Odradzal som ju k voli chripke, vcara a pradvcerom som jej nechal dva odkazy, ze by mohla prist aj s jej setrou Janou, ktora prisla prezit par dni Vianocnych u nich a hlavne byt s jej otcom. Janko este dnes je stale v nemocnici, rehabilituje z tej zlomeniny, Yvetta k nemu stale chodi a pomaha s roznymi cviceniami urychlit jeho rehabilitaciu. Janka, jej sestra sa podla vsetkeho vratila nazad do ich “oazi” nedaleko Orangevillu severne od Toronta, kde zanechala svojho muza, ktory ma tiez zdravotne tazkosti. Podla informacii, Yvetta sa tiez ma vratit do roboty a tak  asi Jankov “caregiver” Miky pojde vzdy rano s Yvettou do nemocnice, kde ho necha pri Jankovi a vecer z roboty ho vyberie a prinesie domov. Ja som mal taky dojem, ze Janko je uz nazad doma.Zrejme som si to nejak poplietol. Kedze nepocitam ze Yvetta pride dnes poobede, budeme mat na kapustnicu Frantu a Vlastu, ktori sa vratili pred dvoma dnami nazad z USA. Boli na navsteve u Vlastinej dcery v Juznej alebo Severnej Caroline. Nejaky cas stravili aj pri mori.

 

 

Vianocna vecera bola velmi skromna, pripitok, predkrm heart of the palm, salmon v cesticku a zemiakovy salat, zakusky a cukrovinky pre niekoho z nas.

Nie velmi casto pisem, ci spominam Marianku v mojich listoch, musim urobit vynimku a popisat v kratkoti vcerajsi neprijemny pripad, ktory mi nahnal starch, ako nikdy predtym! V poslednom case Marianka neuveritelne fyzicky povadla. Hlavne rano, nema silu vstat z postele bez mojej alebo Ankinej pomoci. Nie len to, ale musime jej asistovat a zabespecovat chodzu do kupelky a na zachod. Ma tak slabe nohy, ze sa pohybuje ako slimak. Nevie urobit poriadny krok, len suchta s nohami a upenlivo sa nas drzi, aby nahodou nestratila rovnovahu a padla. Predvcerom, skro rano som jej pomohol z postele a doviedol som ju na toaletu. Dal som z nej dole jednu hlavnu plienku, ktora vazila aspon jeden a pol kila, nasiaknuta mocom. Marianke som dal hromadu toaletneho papieru aby sa poutierala s tym, ze ju Anka neskorsie vezme osprchovat. Ako sa Marianka zdvyhla z toalety a zacala sa utierat naraz stratila rovnovahu a tazko padla do vane, ktora bola po jej pravej strane. To bol rachot, ako ked by niekto do vane hodil delobuch. V tom rohu vane je plasticka vypuklina ako sedacka pri sprchovani. Nastastie nehodila so sebou az tak daleko aby hlavou narazila na tu sedacku. To by asi bola mrtva. Ja som bol pritom, ale ten jej pad do vane bol tak rychly, ze som nestacil ani zareagovat. Hned som jej isiel na pomoc, dostat ju von! Vsemol som si, ze nestratila vedomie aj ked si urcite udrela hlavu. Pre mna nastala uloha ju z vane dostat von. Bola to fuska, lebo jej telo bolo ako mrtve. Podarilo sa mi ju konecne posadit na okraj vyrezu vo vani a nechal som ju predychat s otazkami ci je OK, ci ju nieco neboli atd. Reagovala celkom veselo, ako ze sa nic nestalo. Nakoniec som ju odviedol nazad do postele, kde sa zababusila do paplonu a trochu vystrasene na mna hladela. Nechali sme ju daleko dlhsie v posteli, aby si pripadne trochu pospala a prebrala sa z traumatickeho zazitku. Anka o celom pripade sa dozvedela o nejaku hodinu ci dve. Ten rachot a povyk nepocula, spala hlbokym spankom. Ked rano prisla a brala Marianku osprchovat ten pad sa skoro zopakoval, ale Anka Marianku drzala a zabranila padu. Zdalo sa, ze obe spadnu do vane.

 

Pre nas ta epizoda a nasledok toho padu neskocila, pretiahla sa az do vcera, na druhy den. Ja som sa vratil skoro rano z kuchyne nazad do spalne. Vsimol som si hned, ze je nieco v neporiadku a tak som prisiel k Marianke a videl som, ze je “pruser”, vsetko okolo nej bolo povracane. Nastal dalsi poplach, jednak stahovat veci z postele, Marianku obriadit ale vracanie sa zacalo opakovat, priniesli sme lavor a drzali pod jej hlavou. Vracanie pokracovalo v urcitych intervaloch. Ja som Marianku za cely nas spolocny zivot nevidel vracat! Zrejme to bola reakcia na jej pad, ked mozno utrpela maly otras mozgu.

Dne sa zda, ze Marianka je vo svojej beznej forme, pozera telku, obcas reaguje na to co sa deje, obycajne slovom ”bokom, bokom”, pripadne inym nam nezrozumitelnym vyrazom. Je OK a to je dolezite, pre nas je to mensi horror viest ju do kupelky a na toaletu. Robime to s najvecsou pozornostou a Marianku skoro nepustime z ruk.

 

 

Dufajuc, ze nikto z vas nebude experimentovat podobne prihody, prajeme vsetkym pokojny prichod NOVEHO ROKU 2014! Aby bol lepsi ako ten, co je za nami!

Pozdravuje a praje vsetko naj……. Milan

 

Decembrova chripka

 

 

 

Ottawa, piatok 13-ho decembra 2013

Koncom minuleho tyzdna som zacal pocitovat stale nutkanie kaslat, ale nic zo mna nevychadzalo. Suchy kasel, ktory zaciatkom tyzdna zacal byt daleko viac bolestivy. Myslel som, ze vykaslem zo seba cele pluca. Okolo utorka sa mi zacal menit hlas. V stredu som uz “chraptel” a chripka zacala byt velmi neprijemna. Zacal som sa krmit aspirinom, nalievat horucim cajom s citronovou stavou, ba dokonca s prevarenym vinom. Konecne, zo vcera na dnes sa mi zacalo ulavovat. Zda sa, ze som na najlepsej ceste sa zbavit nie len chraptenia, ale aj kde tu sa mi postasti nieco vykaslat z pluc. Predpokladal som, ze uz dnes budem OK, plne funkcny, ale asi to posuniem az na zajtra. Budem sa este par hodin kurirovat, aj ked som si myslel, kedze bude sobota a pri Marianke bude pani Nancy, ze by som sa isiel na nieco pozriet z premierovych filmov. Uvidim, ako sa budem citit zajtra rano?

 

 

Spomienka na malu a skromnu oslavu mojich 78-ich narodenin.

Z novopremietanych siestich filmov tento vikend, by som sa rad pozrel na dokumentarny film NEBRASKA, ktoremu  kritika dava styri hviezdicky z piatych. Je to ciernobiely film “studia humanity”. V hlavnej ulohe Bruce Dern a dalsi. Reziser Alexander Payne a jeho film Nebraska je “wonderful success”. Vo filme vraj zachytil “essence of life”. V stvrtok konecne ohlasili “GOLDEN GLOBE” nominacie! Viacmenej, tie su nieco ako predohra pre udelovanie OSCAROV, neskorsie v marci. Mnoho nominovanich na GOLDEN GLOBE, bude urcite kandidovat aj na najvyssie ohodnotenie v oblasti MOTION PICTURES. Moja preferovana herecka Jennifer Lawrence (HUNGER GAME a Catching Fire), kde za rolu v inom filme “Silver Lining Playbook” dostala Oscara za najlepsi herecky vykon minuly rok. Stala sa “NUMRO UNO” v Hollywoode, tentokrat je navrhnuta na Golden Glob v kategorii “Supporting Actress” vo filme: American Hustle. Za najlepsi film sa nominovalo 6 filmov z nich som videl mimo dvoch vsetky ostatne. Rad sa pojdem pozriet este na film”12 years a Slave”. Dvanast rokov otrokom.,

Tenokrat sme sa poponahlali a Vianocny stromcek sme uz mali vyzdobeny pred mojimi narodeninami.

Nedela 15 decembra 2013

Mal som seriozny umysel este v piatok pisanie ukoncit a pripadne pouzit co napisem  ako moj predvianocny blog. Ta moja neprijemna chripka ma zacala vycerpavat, hlavne z neustalym suchym kaslom, ze som trochu chaoticke pisanie radsej vzdal s prislubom, ze budem pokracovat, ked sa budem citit trochu lepsie. Ten den neprisiel v sobotu, ktoru som prelezal v posteli zabaleny do paplonu s elektrickym ohrievacom na hrudniku. Padla aj navsteva kina. Nikde sa neslo a ani sa nechcelo lebo vonku bola silna zima s vetrom. Okolo -22 stupnov s vetrom sa to vraj citilo ako minus 31 a viac. Kedze sme mali ladnicku plnu a dokonca dost navareneho zo stredy, nepotrebovali sme ani ist na nakup potravin.

V stredu sme ocakavali na veceru Mullerovcov a Zuzku K. Tiez Katku Chovancovu z Toronta, ked sa rozhodne prist. Obislo sa to bez nej! S vecerou sme si trochu rozdelili kucharske povinnosti. Anka pripravila predkrm – krevety s avocadom; Vo friteze vyprazane kurcacie prsia, plnene so syrom, sunkou a kapiou, podavane s miesanou restovanou zeleninou. Ja som sa podujal urobit sladky rusky Borsc a bulharsky Dzuvec, ako specialna objednavka Emila, ktoremu to jedlo v minulosti obrovsky chutilo. Chcel aby som ho este raz urobil. Anka este den predtym upiekla nejaky kolac, ktory posluzil ako zakusok po vecery. Musim priznat a sa pochvalit, ze som nikdy nedostal tolko pochval, ako vsetkym chutil moj borsc a dzuvec. Nie len, ze si vsetci dali duplu, ale poprosili aj o “vysluzku”, neviem, ci to je spravny vyraz, ked si chceli vziat domov hlavne borsc. Dostal som pochvalu aj od Anky, ze ta polievka bola sto percentna. Nic lepsieho vraj nejedla. Ja som sa vecere zucastnil len ako prisediaci, nic som nejedol, lebo som bol bez chute nieco dat do ust. Jedinemu comu som pocas vecere holdoval, bolo vino. To tak zaucinkovalo, ze hned len co hostia odisli ja som bol v posteli a pokracoval som v kurirovani chripky, ktora naberala na sile. Ked som pri chripke, mam taky dojem, ze ju posledny den schytala aj Marianka, lebo jej dnes zhrubol hlas a vcera k veceru bola velmi nesvoja. Ba dokonca aj Anka si dnes rano trochu zastazovala, ze ci ta chripka nejde aj na nu. Dufam ze nie, lebo potom tu budeme mat hotovy hospital – nemocnicu.

Po prvej snehovej burke prisiel lahky odmak, ulice boli ciste, Anka s Mariankou to vyuzili na dobru prechadzku v nasom okoli.

Tej uspesnej vecere v stredu, predchadzala nie najprijemnejsia sprava, ze v utorok rano, moj 91 rocny bratranec zijuci u svojej dcery v mestecku OSGOODE, asi 54 km od nas, rano tazko spadol, ked sa zo spalne vybral do kupelky. Ako sa to presne stalo nikto nevie, len na buchot hned prisiel Stonko (Yvettin manzel) a nasiel Janka natiahnuteho na podlahe chodby v silnych bolestiach. Vraj od bolesti velmi krical, zvlast ked prisli paramedici ho vziat do nemocnice. Odviezli ho do najblizsieho mesta Kemptville, kde je mala nemocnica. Tam sa nan pozreli a usudili, ze ho musia odtransportovat do Ottawy “Civic Hospitalu”, kde su vraj lepsie vybaveni na takyto uraz. Podla vsetkeho, co mi bolo povedane, Janko mal zlomeny krcok v panevnom klbe. Dali mu vseliake lieky proti bolestiam, ale s operaciou sa neponahlali lebo Janko je na nejakych liekoch na riedenie krve a to im nedovolilo operovat, pokial sa to nestrati z jeho systemu. Zavolal som pred chvilou Yvette a ta ma informovala, ze ho vcera operovali. Operacia vraj trvala 3 a pol hodiny, dostal nejaky “plate” a klinec do kosti. Operaciu prezil, ostane v nemocnici niekolko dni, aby mohli zacat s rehabilitaciou. Je velmi dobre, ze je u nich ako Jankov osetrovatel Miky – manzel Evi, silny muz tak bude urcite schopnejsi sa o Janka postarat ako nejake krechke ziena. Inac Yvetta ho pochvaluje, ze nie len je vyborny kuchar ale aj velmi cinny napr. z odhadzovanim snehu a pracami okolo baraku!

Moj bratranec Janko z poslednej navstevy u nas

 

Neuveritelne, ale na taku bohatu zimu, mnozstva snehu si nespominam, ze by sme mali v decembri' Ved len zajtra bude PRVY ZIMNY DEN.  Dnes cely den snezi a bude dve dalsie dni, ked dostaneme dalsie desiatky cm cerstveho snehu

Ked spominam sneh, musim uviest, ze sme pekne zabarikadovani navalom asi 25 cm cerstveho snehu, ktory prisiel dnes v noci a este doteraz neprestal padat. To je uz druha vaznejsia snehova metelica tento mesiac, asi rovnako silna, ako ta posledna z pred asi dvoch tyzdnov. Tentokrat dokonca horsia, lebo silny vietor a sneh je vsade naviaty. Na terase mam aspon 50 cm naviateho snehu. Pred barakom nam co to odpratala sluzba, ale pojdem urobit lepsi job, ked sneh prestane padat. Este stale pada, ako dlho, nik nam nevie povedat. Urcite snezenie a burka sa posuva na vychod, lebo uz dnes rano v Toronte prestalo snezit. Na zemi je aspon 50 cm snehu a kedze sme mali silne mrazy, nemame pochybnosti o “bielych Vianociach”. Tie su tu za nejakych 9 dni. Mam postaveny Vianocny stromcek, ba dokonca aj par malickosti pod. Nemienim uz nic kupovat. Ja nepotrebujem nic, Anka dostane nieco v dollaroch, aby si mohla kupit co si praje a pre Marianku mam par veci, co upne dostacuje aby sa zachovala forma.

Ostava mi este urobit nejaky dostojnejsi elektronicky Vianocny pozdrav, aby som ho mohol rozoslat. Tradicne pozdravy az mimo niekolkych, neposielam.

V poslednom tyzdni, ci dvoch tyzdov, som obdrzal niekolko osobnych “mailov”, ze ktore dakujem a odplacam sa tymto mojim! Viem, ze je to nie dostatocna odpoved, ako by si clovek zasluzil. Som ale tak trochu unaveny byt za pocitacom a pisat. Nejak ma ta byvala pasia opustila. Som rad, ked sa vobec raz zacas na nieco pisomneho zmozem.

Prajem tie najkrajsie Vianocne sviatky a vsetko najlepsie do noveho roku 2014.

Pozdravuje Milan

FROM OTTAWA

DEAR FRIENDS

Wishing you

MERRY CHRISTMAS (2013) AND A HAPPY NEW YEAR 2014.

 

MILA RODINA, MILI PRIATELIA

PRIJEMNE VIANOCNE SVIATKY, STASTIE, POHODU, RADOST A DOBRE ZDRAVIE DO NOVEHO ROKU 2014 PRAJU:

MILAN & MARIANNA

 

December 2013 v bielom sate

Ottawa 29 11 2013 - Black Friday

V stredu minuly tyzden nas prekvapila silna snehova burka, ktora nam nalozila okolo 27 cm tazkeho snehu

 

Nieco pred jedenastou doobeda som si priprvil maly pocitac na stol v jedalni. S prekvapenim som uvital, ze sa mi normalne otvoril a mohol som zacat pisat. Dostal som sa v pisani len k prvemu riadku, kde uvadzam datum a ze je tzv. Back Friday. Potom na mna dolahla lahka ospalost (trochu viac vina a tak skoro), vybral som sa do spalne, ze si natiahnem “hnaty” a trochu “schrupnem”. Pocuval som chvilu na radiostanici CFRB “talkshow’ a ked som konecne lahko zaspal, “zavrcal” nemilosrdne telefon. Ozvala sa Zuzka K., ci mozem ist na svoj pocitac a na Skype, vraj si chce overit, ci jej Skype a hlavne fotobunka pracuje a ju snima. V poslednych niekolkych dnoch mala s tym problem. Zuzka sa nejak obavala ist a otvorit siprogram Skype. Konecne, ako sa vyjadrila, ked hromada jej priateliek na nu neustale utocili, aby sa s nimi spojila cez Skype, nedalo jej, pozidala Petra, jej manzela, ci by jej stiahol Skype program na jej pocitac. To sa podarilo a dokonca sa vedela spojit aj somnou, ale len verbalne. Fotobunka jej nie a nie naskocit, tak aby bola videna, pricom videla mna. Konecne, vcera sa aj jej pocitac umudril a po zakroku Petra bol som schopny ju vidiet a s nou hovorit z oci do oci. Dievca nemohla mat vacsiu radost, ako ze to zacalo fungovat. Zapnul som pocitac, pockal som nejaku minutu ci dve, vymazal som vseliake okna, ktore mi vzdy naskakuju a napojil som sa na Zuzku cez Skype. Bola potesena a hlavne uistena, ze to teda je OK a bude moct komunikovat so svetom, nie len verbalne, ale aj vizualne. Good!

Dnes rano, ako obycajne v minulosti, som sa este nieco pred 8:00 hodinou vybral do blizkeho (stareho) fitka nedaleko od nas. Uz na stvrty trening tohoto tyzdna, bez mojho treningoveho partnera Frantu, ktory si uziva prijemnejsie prostredie, dole na juhu USA v Severnej alebo Juznej Caroline  V stredu z dovodu snehovej burky, ktora nam nakladla cez 27 cm cersveho tazkeho snehu, trening som vynechal. Dnes rano vonku bola paradna zima. -19 stupnov, vraj so silnym vetrom sa to malo citit ako -27 stupnov.  Neurobilo problem mojmu staremu 10 rocneemu autu Pontiac Grand Prix ho nastarovat a ist na trening. Auto garazujem, nemal som ziaden problem so startovanim! Co ma prekvapilo, ked som prisiel domov z treningu, nechceli sa mi otvorit garazove dvere. Musel som ist dnu a stisnut knoflik v garazi, aby sa dvere pohli. To mi pripomenulo, ze nas kamarat Emil, nema garaz a parkuje vonku. Nie len, ze musel cistit auto den predtym z tazkeho snehu (25 cm) a dnes v silom mraze ho nastartovat? Budem mu musiet zavolat, ako sa mu darilo? Rano nebolo lahke ani pre Petra a Zuzku. Povodne Zuzka mala rano o siestej odviezt na letiste Petra s balikom piatich parov lyzi a inym vybavenim, ked mal odcestovat na niekolko tyzdnov do Britskej Columbie na vseliake lyziarske preteky a lyzovacku. Peter je v jeho 70-ke este stale nie len aktivnym tenistom ale hlavne lyziarom, ale aj zavodnikom. Umiestnuje sa vo svetovom meritku v jeho kategorii na prvom az stvrtom mieste. Podobne ako Emil v hode kladivom a bremena sa tiez vo svojej kategorii umiestnuje na svetovych majstrovstach medzi druhym a stvrtym miestom. Posledne, pred par mesiacmi to bolo v Brazilii.

Stastni to ludia! Ja im len mozem zavidiet! Kde by som hadam mal malu sancu, je ist na “sutaz starcekov cez 75 rokov” v kulturistike. Hahahahaha! Pocitam vsak, ze moje umiestnenie by bolo tazko zahanbujuce a odvaha vystupit na podium nie len zahanbujuca, ale asi na posmech publika, ako nema vyzerat clovek, co cely zivot trochu cvicil a trenoval a toto je jeho vysledok v 78 rokoch. Jedno pozitivum je, ze nie vela kulturistov sa dozilo toho veku 78 rokov. Mnohi pomreli davno pred tym rokom. Ja nie len zijem, ale chodim do fitka a stale cvicim. Hadam este, nejaky ten rok vydrzim, pokial “skapem”, ako mnoho ludi predomnou. Sorry, ze pouzivam tak trochu hrubsie vyrazy, ale aj zivot je niekedy nie najpriemnejsi!

 

 

Sobota  30 november 2013

Vcera som sa velmi daleko v pisani nedostal! Ospravedlnujem sa, ale raz, ked sa vonku zotmie a blizi sa cas sprav v TV, odpochodujem pred telku, aby som co to zachytil zo svetoveho diania. Velmi ma to mrzi, lebo beriem cas Marianke, ktora teda nema zaujem o to co ja chcem vidiet. Tak sa zacne nudit. Potom obycajne stvrdnem este nejaky cas sledovanim nejakych spolocensko-politickych programov. Malokedy ostanem pred telkou dlhsie ako do deviatej hodiny vecer. Radsej sa odoberiem do postele a k nejakej knihe. U tej ale tiez nevydrzim dlho a velmi skoro zaspim. Nie je to nic dobreho, lebo div sa svete, som nieco po dvanastej v noci hore a nie a nie dalej spat! Obycajne sa chvilu nutim pokracovat v spanku. Kedze sa mi nedari dalej spat, tak vyleziem von, spolknem jednu pilulku pre znizenie krvneho tlaku, skocim do kuchyne, urobim hrniec kavy, otvorim pocitac aby som sa pozrel na najnovsiu e-mailovu postu a vratim sa do postele trochu citat. Okolo siestej uz ma cakaju noviny a ostatok rana stravim citanim novin. Jedine, ktore stihnem precitat, su obycajne len OTTAWA SUN. Tie druhe OTTAWA CITIZENS nemam sancu precitat, az po prichode z fitka. Aj preto som zrusil dorucovanie a ponechal som dorucovanie len na piatok a sobotu. Ale asi aj to zrusim, postaci mi informacia zo SUN, z radia a internetu, aby som bol na urovni, co sa deje.

 

Nedela 01 december 2013

Ked som vcera spomenul, ze som sa daleko v pisani nedostal den predtym, to skor by sa dalo povedat o mojom vcerajsom prispevku. Zmohol som sa len na jeden odstavec. Zacal som pisat dost neskoro poobede a ked zacali moje programy (spravy) radsej som skoncil. Vcera, este pred desiatou doobeda som sa vybral do kina na film: HOMEFRONT. Myslel som, ze pojde aj Anka, ona vsak vzdala ucast, ze chce ostat doma a dat sa do poriadku. Ja som z toho dovodu necakal na prichod Nanacy a odisiel som trochu skorej, film zacinal par minut pred jedenastou. Hlavnu ulohu vytvara Jason Statham, v dalsich ulohach Kate Bosworth; James Franco a Winona Ryder. Film ma milo prekvapil dramatickym dejom, vybornymi vykonmi predstavitelov. Plne si zasluzi tri hviezicky. Statham je vo svojom zivle prvotriedneho bitkara, ked ochranuje a zachranuje svoju 7 rocnu dcerku z ruk motorkoveho gangu. Co je zaujmave, ze Sylvester Stalone napisal “script” pre tento film. Milovnikom brutalneho spravodliveho Stathama urcite plne doporucujem film vidiet.

Trochu som sklamany, ze som nemohol vidiet dalsich par premier pre tento tyzden. Silne doporucovany film (styri hviezdicky) PHILOMENA, ktory chce velmi vidiet Zuzka. Predchadza ho vynikajuca pozitivna kritika. V hlavnej ulohe Judi Dench. Co narobis, ked len tento vikend bolo uvedene do kin osem premier. Medzi nimi THE BOOK THIEF z obdobia druhej svetovej vojny a mnohe ine ako DALLAS BUYERS CLUB, ci OLD BOY v hlavnej uloheJosh Brolin.

Minuly vikend som sa chystal pozriet na film “12 YEARS A SLAVE”. Styri hviezdicky a vraj je to “absolutely essential viewing”. Zial v ten vikend uviedli do kin premieru dlho ocakavaneho superfilmu  “HUNGER GAMES; CATCHING FIRE”. To je moj favoritny film, na ktory sme museli cakat jeden cely rok od minulorocnej premiery filmu HUNGER GAMES. Film: CATCHING FIRES je druhy diel trilogie. Na buduci rok v novembri uvedu do kin treti diel ”MOCKINGJAY” rozdeleny na dva diely s premierami kazdy november. Prvy diel z minuleho roku ziskal 691 milionov. Tento rok z pred tyzdna doterz uz ziskal 158 milionov len v USA a Canade za prvy vikend. Predpoklada sa, ze prekona minulorocny  financny uspech. V hlavnej ulohe je dnes najviac vychytena 23 rocna herecka JENNIFER LAWRENCE, ktora uz natocila tucet filmov a jeden jej priniesol OSCARA za najlepsi herecky vykon. Ocakava sa, ze tento rok jej donesie nominaciu za dalsi herecky vykon vo filme American Hustle.

Uz som preskocil na tretiu stranu a to znamena: STOP!, ked nechcem citatelom mojho blogu otravit zivot. Mam v hlave este strasne vela, co som chcel spomenut, to ale musi ostat len v mojej hlave a mozno v buducnosti aj nieco spomeniem. Caka ma este raz cely text precitat a pripadne opravit preklepy ci gramaticke priestupky. Ci uspejem to neviem! Predsa len viac ako 40 rokov v cudzine zanechava nejaku tu stopu nie len v gramatike, ale aj v slohovani! Nemam ani vela nejakych fotiek, aby som obcerstvil text. Tak mi prepacte.

Prajem prijemne predvianocne dni! Dufam, ze do Vianoc si este najdem cas sa ozvat!

Pozdravujem a prajem prijemnejsie dni, ako sme my mali poslednych par dni. Vela snehu a este silnejsie mrazy. Dnes v pondelok dalej veselo snezi, ale bez vaznejsieho mrazu,

S prianim vsetkeho dobreho!

Milan, Mariaanka a Anka

Pred Vianocami 2013

Ottawa 06 11 2013 - streda

Asi zacnem verit v zazraky! Mozno si spomeniete, ze velmi davno, ked som pisal prispevok na moj BLOG, vacsinou som ho pisal na malom pocitaci IBM Think Pad. Robil som to radsej, ako pisat na mojom hlavnom pocitaci, ktory je stale “on line” a casto som bol vyrusovany, ci uz prichadzajucou postou, alebo volanim Skypu.  Nemal som pokoj sa sustredit na pisanie neprestajnym prerusovanim. K tomu mi vynikajuco sluzil tento moj maly pocitac z ktoreho som potom cez USB preniesol text na moj blog. Jeden den pred par mesiacmi mi pocitac vypovedal sluzbu. Nevedel som ho otvorit, vysledok bola tmava obrazovka a nech som sa snazil, ako snazil, pocitac bol “dead”, mrtvy a nijak som ho nevedel nastartovat. Po mnohych neuspesnych pokusoch som pocitac zabalil, dal do tasky a rozlucil som sa s myslienkou, ze mi bude este niekedy pracovat. Ubehlo mnoho mesiacov a neviem, co ma dnes poobede priviedlo k myslienke, pokusit sa ho znovu otvorit? Co, ked sa stal “zazarak” a pocitac bude znovu schopny byt uzitocny? Stalo sa, pocitac mi normalne naskocil, dokonca nepotreboval som ho upravovat a ani menit datum a cas, vsetko pracovalo aj ked nebol mesiace napojeny na elektriku a baterka v nom nikdy nepracovala. Aleluja, mozem znovu sediet za jedalenskym stolom a na nom pisat a pokukovat na telku vo family room. Hned toho vyuzivam aj ked mam napisane asi tri plne strany z pred dvoch dni, ktore chcem po uprave pouzit a umiestnit na moj BLOG.

 

Ci budem schpny tak urobit, to sa uvidi, lebo aj s mojim blogom, som nedavno mal vela tazkosti. Dokonca take, ze som jeden z poslednych prispevkov musel dat na novo vytvoreny blog, lebo nie a nie sa dostat na povodny. Jednoducho nevedel som ho otvorit  lebo pocitac nechcel prijat moje heslo. Po desiatkach pokusov som to zhnuseny vzdal a text som dal na novo vytvoreny blog. Myslim, ze som vacsinu priaznivcov o tom informoval. Nevzdal som sa, nakoniec som prekonal barieru a ten posledny prispevok sa mi podarilo umiestnit na moj povodny blog.  Ci sa mi to podari aj s tymto textom neviem, lebo si zase asi nespominam na heslo. Najradsej by som si dal par faciek, ze som taky neporiadny a nezapisem si ako som heslo zmenil.

 

Urcite som v minulosti casto spominal nase Canadske dive husy. Ved sme desiatky a desiatky mali na golfisti pasuc sa a samozrejme  neprestajne sa zbavovali vykalov. Boli to hlavne golfisti, ktori si trpko vzdy stazovali. Vedenie golfista sa vseliako snazilo husy odhanat, postavili sochy lisky, ci kojota na roznych miestach, nepomohlo, za tri dni sa husy okolo soch veselo pasli. Inokedy mali jedneho starsieho pana z velkym psom a ten ich odhanal nie velmi uspesne. Inokedy hadzali delobuchy ani to nepomohlo. Neviem, co sa stalo tentot rok, na golfisti sa za celu sezonu neukazali ziadne husy. Akurat tak k veceru prislo ich par prenocovat na troch jazierkach, ktore na gofisti mame. Zrazu pred par dnami sa zacali zhromazdovat, dobra stovka, ked nie viac! Dnes uz boli vsetky prec! Myslim, ze sa zdruzovali, davali dohromady pred ich odletom na juh. Niet po nich ani stopa, aj ked trava je este zelena a mali by sa na nej pochutnavat.  Nie su to len husy, ale na golfisti nie je ani len ludska ziva dusa. My sme s Ankou konecne vyuzili slusne pocasie a pokryli sme silnou plachtou BBQ, ktoru pokryvku som sa uz davnejsie chystal dat a upevnit.

 

Musim aj spomenut, ze nejak pred tyzdnom mi konecne po dohovore prisli vyrezat ten otvor vo vani a upravit tak, aby Marianka mohla do vane vstupovat bez vacsej prekazky ako bolo doteraz. Musela prekrocit dost vysoku stenu vane, co jej v poslednom case robilo vazny problem. Uvazoval som, ze dam vanu vyhodit a kupim specialne upravenu bezprekazkovu sprchu do nej vstupovat. Nakoniec som objavil podnik, co mal lepsie a hlavne lacnejsie riesenie. Ponechali sme celu jednotku neporusenu a do vane vyrezal vstup a tak ho upravil, ze sa do vane da vstupovat bez problemu prekracovat vysoku stenu. Ani toto riesenie nebolo najlacnejsie, stalo ma to nieco cez tisic dollarov. Mal to hotove za dve hodiny. Rychly zarobok! Nelutujem, lebo to bolo potrebne! Zial, cakalo ma viac vydavkov a omnoho drahsich, ze sa mi este treraz z toho toci hlava. O tom ale pisem v prispevku z pred dvoch dni, ktory bude nasledovat. Momentalne cakam na nejakeho technika z Hydro Ottawa, co ma prist skontrolovat – urobit “tun-up” na nasej peci, vyhrievacom zariadeni. To ma na stastie nebude nic stat, lebo si mesacne platim urcity poplatok, co to pokryva.

 

Neviem, ci stoji za zmienku, ale sme mali maly incident. Pred par dnami prisiel mi pomoct s prelievanim vina Franta. Uz sme mali tri demizony preliate a zacali sme so stvrtym v ktorom bolo cervene vino. Franta hadicku nezastrcil dostatocne dole a ked sme na chvilu odisli hadicka sa vytratila z demizonu, vino zacalo striekat po stenach a hlavne vela na koberec. Hotova pohroma! Coze o to, steny sa utreli a boli OK, ale koberec bol pekne nasiaknuty asi v rozmere polmetra. Robili sme hned, co sme len mohli s nie velkym stastim. Dnes uz je nejaky den potom a este stale Anka sa snazi ten koberec zachranit. Nie velmi sa jej dari! Potom vine tam ostane asi navzdy spomienka! V tieto dni nas caka dalsie prelievanie, lebo vino je uz vycistene, usadeniny na spodku a tak je cas prelievania do malych demizonov a na konzumaciu. Konecne, budem mat dost bieleho vina, doteraz som ho musel kupovat, Cervene este stale mam asi dva galonky. Z neho si usrkujem aj teraz, ked pisem tieto riadky.

 

Pred par tyzdnami sa podrobila vymene kolena Vlasta, manzelka mojho treningoveho partnera. Vcera, ci predvcerom sa podobnej operacii podrobil moj kamarat Sano B. Dufam, ze uz to ma za sebou. Caka ho dost zdlhava rehabilitacia. Tu sa s tym nie velmi hraju. Zoperuju a ides domov! Par krat do tyzdna musis akurat prist na rehabiltacne cvicenia. Zrejme to maju lepsie v Nemecku, lebo Sana poslu na cele tri tyzdne do nejakych rekreacno-rehabilitacnych zariadeni, aby sa tam zotavil. Luksus, co si zrejme Ontario nemoze dovolit. Pred par dnami som si vsimol clanok, ze dokonca budeme si musiet zaplatit operaciu kataraku. Na mna to caka za par mesiacov. Pritahuju a setria kde sa da, pritom maju a utracaju biliony na “green” veterne mlyny, ktore hyzdia prostredie a dodavaju nepatrne mnozstvo elektriky, co nas stoji vysoke poplatky za elektriku. IDIOTI!!!! OK, ulavil som si!

 

Ottawa 04 11 2013 - pondelok

V poslednych niekolkych dnoch, ci skor tyzdnoch, sa na mna lepi smola. Nasvedcuje tomu cel rada neprijemnosti a s tym spojenych vydavkov. Nejdem sa hned v zaciatku o tom rozpisovat, hadam neskorsie. Radsej zacnem malickostiami, ktore cloveku strpcuju zivot, ale vela financne nestoja. Co ma trochu vcera “vykrutilo” bola skutocnost, ze som stratil z pocitaca text rozpisaneho listu, na ktorom som sa trapil z par hodin. Chcel som ho pisat tak, aby podstatnu cast som mohol neskorsie pouzit na moj BLOG aby som sa nemusel opakovat. Mal som uz napisanu jednu plnu stranu, na ktorej som sa trochu potrapil aby moj text vyzeral “literarny”, teda aby mal “hlavu a patu”. Myslim, ze sa mi to darilo a zacal som byt celkom spokojny. Priznam sa, ze si uz dnes nespomeniem o com som sa vlastne v zaciatku rozpisal. Neviem co sa stalo, ako by “zazrakom” naraz sa mi cely text stratil. Ostala prazdna stranka a nic na nej. Poriadne ma to rozculilo. Hodinu, ci dve vynalozenej prace, premyslania a koncipovania slusne napisaneho listu sa nejakym aktom neopatrnosti, urcite z mojej strany, stratilo. Asi som sa dotkol nejakej klavesnice a text bol v nenavratnu. Nic mi nepomohlo ho niekde najst. Obdrzal som len zaciatocny datum a nic viac. Nakoniec som sa rozlucil s nadejou, ze to najdem, nalial som si zo sklamania pohar vodky a odpochodoval som od pocitaca, zhnuseny a rozcarovany. Aj ked je clovek na penzii, a zjavne nema co cely den robit, pravdou je, ze cim my starcekovia a penzisti mame viac casu, tym menej casu na activity, ako je pisanie, ci bezne prace okolo baraku, v dome a pod. Vsetko je spomalene, nic sa cloveku nechce a vsetko je ako by zataz na cloveka. Da sa to vidiet na malickostiach, kedy maly pracovny vykon, clovek zacne povazovat za ‘fulltime job”. Odrobil som si to na cely den!

 

Priklad: Uz niekolko dni sa chystam zakryt moje BBQ extra plachtou na zimu. Chystam sa to urobit uz hadam dva tyzdne, este som sa k tomu nedostal. ale dnes hadam urcite! Uz nemam ziadnu vyhovorku! Presne tak mi trvalo sa rozhodnut ist von a nasrobovat vianocne ziarovky do uz z minuleho roku namontovaneho vedenia. Ziaden “big deal”, ale vzalo mi to niekolko dni sa k tomu odhodlat. Bolo to urobene za nie viac ako 20 minut a vsetky ziarovky svieta. Musim este natocit ziarovky okolo podpornemu stlpu pred vchodom. Otazka par minut, ci to urobim, alebo sa nato vykaslem, este som nie rozhodnuty. V jednej veci som sa ale poucil, ked nieco napisem, treba okamzite po napisanom odstavci “kliknut” na “save”, ulozit a ked tak urobim, text viac nestratim. Robim to dnes pravidelne, kazdu chvilu a uz sa nemam co obavat, ze to co som napisal sa strati. Aj tak si myslim, ze vsetci ti fenomeni, co pracuju na vylepseni pocitacov, by mali vymysliet, ze raz co je napisane je ulozene a moze byt zachranene. Nie ako som ja “obetou”, ze som nieco nahodou stisol a bol som s prepacenim v “prd…”.

 

Vcera, viacmenej cele doobedie som finisoval jednu knihu, ktora ma velmi zaujala, hned z niekolkych dovodov. Minulu nedelu, alebo sobotu, mi na stoliku u nas v obyvacke Vlasta N. nechala knihu, co mala pozicanu od nejakej jej priatelky s nazvom: Viera Caslavska …. Odlozil som na stranu vsetko, co som mal rozcitane a hned som sa do tej knihy pustil. Konecne, Vieru Caslavsku som poznal, aj ked nie osobne. Ona roky trenovala u nas na Institute v Prahe, kde sme my studenti velmi casto boli na balkone a sledovali sme jej trening a dalsich gymnastiek, ako bola napr. Bosakova a ine. Musim priznat, ze vsetci prizerajuci sme boli “platonicky” zamilovani do tej gymnastickej reprezentacie. Neodvazili sme sa ale k nim priblizit z obdivu a respektu, ostalo to len v tej platonickej sfere. Skoda, lebo mozno niekto z nas, by jej bol urobil zivot stastnejsi, ako jej manzel Odlozil, ktoreho si vzala za manzela v Mexiku, po vitaztve a hromade zlatych medaili a svadbe”storocia”. Je to fascinujuca kniha o jej zivote, vitazstvach, prehrach, trabloch v manzelstve a nakoniec s komunistickym rezimom, ktory ju zbavil skoro vsetkych prav, vcetne prace, kde tato hviezda Ceskoslovenska musela ist a pracovat ako upratovacka v nemocnici na svoje zivobytie. Len preto, ze odmietla odvolat svoj podpis pod vyhlasenim: 2 tisic slov! Bola to nesmierna a nezabudnutelna krivda spachana na najpopularnejsej sportovkyni sveta a urcite no.1 v Ceskoslovensku. Obdivoval som ju vtedy a obdivujem ju este viac dnes, ked som si precital jej tragicky zivot. Ja nezvyknem velmi citat autobiograficke knihy, ci zivotopisne, vyznamnych osobnosti. Precital som mnohe, ale nie som na ne zatazeny. Tuto knihu o zivote nam vsetkym znamej a obdivovanej Viere Caslavskej je urcite vynimkou, ktorej by sme mali venovat pozornost a vzdat jej uctu v jej pokrocilom veku. Je len o par rokov mladsia ako ja. Este stale mam v sebe plamienok lasky a obdivu k tejto vyznamnej osobnosti, tak hrubo poskodzovanej. Hnus a hanba tomu rezimu, ktory takto hanebne jednal s jednou najvacsou hviezdou Ceskoslovenska.

 

Posledne dva dni vikendu som viacmenej presedel pred televiznou obrazovkou, sledujuc prenosy z Calgary, kde prebiehal nieco ako “kongres”: konzervativnej strany Canady. Fakticky, trvajuci len dva dni, ktory zacal vo stvrtok hlavnym prejavom prime ministra Harpera a koncil po prijati vseliakych rezolucii v sobotu vecer. OK, je to politicka strana ktora ma moju priazen a kde tu im poslem par dollarov na ich podporu. Nie vzdy suhlaim plne z ich politikou a bol by som rad, ked by boli daleko tvrdsi v roznych aspoktoch nasho zivota. Robia ale co mozu a vprostredi lavicovych zivlov, je velmi tazke nieco presadit. Ked samozrejme vlada nechce byt totalitarna a diktatorialna.

 

Prusvih! Kedze sa blizi den, ked Anke by mal vyprsat termin pre pobyt v Canade, zavolal som Bobe do Blavy ,aby jej predlzila letenky, ktore normalne maju platnost na jeden rok s tym, ze su udelene na urcity termin., Boli sme obaja v domnienke, ze to je November ako by mal koncit jej pobyt u nas. Samozrejme, ze som ako obycajne poziadal o predlzenie jej viz. Zatial som neobdrzal vysledok. V minulosti nikdy nebol problem to predlzenie obdrzat. Obaja sme si nevsimli, ze jej letenka bola vystavena na polovicku oktobra a nie novembra. Booom! Prepasli sme jej termin odchodu a uz je neskoro letenku predlzovat. Neostava nic ineho, ako zakupit jednu letenku pre jej navrat po strate tej, ktoru mala doteraz. Boba skuma, ci sa ta povodna letenka da zachranit! Ja to vidim, ze nie, co znamena, ze budem musiet kupit extra jednosmernu letenku nazad do Prahy. Tam ziju jej dve dcery, kde sa planuje vratit. Neprijemny kiks, co bude stat vela financii! Zasluhu na tej nepozornosti nejak nesieme vsetci traja. Nepozreli sme si dokladne na document jej navratu do ceskoslovenska. Za nepozornost sa plati! To caka aj mna!

 

To je ta najmensia “kacica”, ktoru sme vyviedli do urcitej miery z nepozornosti. Anka si nejaky cas zacala stazovat na lahke bolesti v oblasti brusnej dutiny. Ze ma podozrenie, ci nema nejake pozostatky z minulosti, ked jej na pancreasi objavili malu cistu. Z obavy, ze by sa to mohlo stat viac kriticke, rozhodol som ju vziat v utorok, ked mame obaja volno, do nemocnice na EMERGENCY, aby ju presetrili, ci skutocne sa je obavat, ze nieco ma?

 

Well, stravili sme na emergency niekolko hodin, hlavne lebo sa cakalo na vysledky krvnych skusok, mocu a hlavne catscannu, co musel posudit radiolog. Vysledok vo vsetkych aspektoch negativny. Nic nenasli, co by bolo treba venovat pozornost. Osetrujuci lekar Anke predpisal nejake pilulky na zaludocnu stavu a to bolo vsetko. Dievca je v uplnom zdravi! Nic negativneho! S uspokojenim sme sa vracali domov! V utorok o tyzden sme sa vratili do nemocnice’ aby sme zistili kolko ma ta navsteva bude stat, lebo Anka je cudzinka! Well cakal ma viac ako sok! To este neboli v uctarni vsetky papiere a ucet uz isiel do tisicov. Cakam kazdy den, kedy pride ucet na VISA a budem skutocne v soku. Chuda Anka, bola z toho viac ako v soku. S nou to otriaslo! O nieco menej somnou. Poucenie, ked si v zahranici nikdy nechod do nemocnice!!!! Radsej sa vrat domov a tam chod do nemocnice, lebo cesta tam a nazd Ta bude stat menej ako sa zastavit u nas v nemocnici. V USA je to este horsie, kde stratis aj svoj dom, aby si zaplatil za svoje osetrenie. Anka mala len niekolko testov a stalo to neurekom viac ako vela. Posleny ucet som este nedostal. Nechcem ho ani vidiet!!!!

 

Ako mozete posudit, mam viac problemov, ako by som si prial. Specialne tych financnych, ktore su menej prijemne, ako akekolvek ine.

 

Pozdravuje Milan