Po Vianociach a pred Novym rokom 2014

Dva dni do Noveho Roku.
Ottawa 29 12 2013

 VIANOCE 2013

V mojom poslednom liste, ktory som tiez nakoniec pouzil ako prispevok na moj blog v  uvode som sa stazoval, ze som podlahol silnej chripke, ktora nabrala za par dni seriozny rozmer. Naivne som sa domnieval, ze chripka bude trvat len par dni. Bola to pravda len v pripade Marianky, ked jej chripka trvala nie dlhsie ako tri dni a bola v poriadku. Ja som iny pripad! Konecne to potvrdzuje v dnesnych novinach aj vedecky vyskum s nazvom: “Manly men prone to sickness” (Chlapsky muzi, su viac nachylni k chorobe). Vraj to vezme skutocnych muzov dostat chripku. Aspon toto tvrdi posledny vyskum so Stanford University, ked vyskum potvrdil, ze muzi s vysokou urovnou testosteronu maju daleko nizsi imunny system, ako zeny, alebo slabi muzi a chripka (flu) trva daleko dlhsie. Studia potvrdzuje, ze je vyznamny rozdiel u zien v imunnej reakcii na infekcie, vakcinaciu. Stanfordsky professor imunnologie Mark Davis v rozhovore pre NBC News prehlasil, ze “muzi trpia daleko viacej ako zeny, ze im chyba resistencia voci chorobe”. “Zeny v tejto oblasti su “superior”. Ja to mozem len potvrdit. Dva dni do noveho roku a chripky som sa doteraz este nezbavil. Trva uz viac ako dva tyzdne. To ma nakoniec prinutilo ist navstivit nasho rodinneeho lekara. Potvrdil, ze mam bronchitidu, “zapal pluc” mi nehrozi, ked si vypocul moje dychanie. Predpisal mi  nejake antibioticke pilulky, ktore mam brat 10 dni. Som teda na ceste sa chripky zbavit a novy rok privitam (dufam), ako znovunarodeny zdravy chlap.

 

Trochu Vianocnej nalady pred slavnostnou vecerou

Skutocnost, ze Ottawa je daleko viac na severe, ako napr. Montreal, alebo Toronto, ci ine mestecka na juhu Ontaria je niekedy “pozehnanim”, ako bol posledny tyzden v Ontariu, Quebecku a dalej na vychod s jeho nasledkami. Zatial co sme my v Ottawe prezivali tazke snezenie pocas dvoch dni, dole nizsie od nas dostali devastovany  ICE STORM, ktoreho nasledky zazivaju tisice ludi este dnes. Ked si dobre spominam, poladovica sposobila masivny vypadok elektriky na mnoho dni a stratu tepla pre stovky tisice ludi v Toronte, Montreali a dalej na vychod Canady. Este dodnes nie vsetci maju elektriku a teda ani teplo. Devastacia nebola len v strate elektrickeho prudu a tepla, ale aj v tragickej strate polamanych stromov a tazkych skod na domoch, autach atd. Viem, ze v Europe ste mali moznost v spravach vidiet nasledky tej ladovej burky. Viac ako 20% porastu je znicene. Ulice vyzerali ako po vojne s rozdielom, ze sa v nich nestrielalo. Tato ladova burka nas v Ottawe obisla, ale silne snezenie nie. Za dva dni sme dostali skoro jeden meter snehu. Pred prichodom snehovej burky, odstranil som z nasej terasy asi 25 cm snehu z prveho snehu tohoto roku. Po dvoch dnoch snezenia, som sa o nieco takeho ani nepokusil. Terasa je zavalena snehom az po tie drevene nadoby na kvety. Pochybujem, ze sa do odpratovania este raz pustim. Posledne dni sme dostali odmak, oblevu a teraz ma prist v najblizsich dnoch mraz a vysoke minusove hodnoty. Minule roky som mal vzdy ukazkovu cistu terasu, teraz to necham na pospas prirode. Oslabeny z dvojtyzdennej chripky, radsej si usetrim pripadny infarct.

 

 

Pred nejakym casom Yvetta, mojho bratranca Janka dcera prejavila zaujem prist k nam na navstevu. Odradzal som ju k voli chripke, vcara a pradvcerom som jej nechal dva odkazy, ze by mohla prist aj s jej setrou Janou, ktora prisla prezit par dni Vianocnych u nich a hlavne byt s jej otcom. Janko este dnes je stale v nemocnici, rehabilituje z tej zlomeniny, Yvetta k nemu stale chodi a pomaha s roznymi cviceniami urychlit jeho rehabilitaciu. Janka, jej sestra sa podla vsetkeho vratila nazad do ich “oazi” nedaleko Orangevillu severne od Toronta, kde zanechala svojho muza, ktory ma tiez zdravotne tazkosti. Podla informacii, Yvetta sa tiez ma vratit do roboty a tak  asi Jankov “caregiver” Miky pojde vzdy rano s Yvettou do nemocnice, kde ho necha pri Jankovi a vecer z roboty ho vyberie a prinesie domov. Ja som mal taky dojem, ze Janko je uz nazad doma.Zrejme som si to nejak poplietol. Kedze nepocitam ze Yvetta pride dnes poobede, budeme mat na kapustnicu Frantu a Vlastu, ktori sa vratili pred dvoma dnami nazad z USA. Boli na navsteve u Vlastinej dcery v Juznej alebo Severnej Caroline. Nejaky cas stravili aj pri mori.

 

 

Vianocna vecera bola velmi skromna, pripitok, predkrm heart of the palm, salmon v cesticku a zemiakovy salat, zakusky a cukrovinky pre niekoho z nas.

Nie velmi casto pisem, ci spominam Marianku v mojich listoch, musim urobit vynimku a popisat v kratkoti vcerajsi neprijemny pripad, ktory mi nahnal starch, ako nikdy predtym! V poslednom case Marianka neuveritelne fyzicky povadla. Hlavne rano, nema silu vstat z postele bez mojej alebo Ankinej pomoci. Nie len to, ale musime jej asistovat a zabespecovat chodzu do kupelky a na zachod. Ma tak slabe nohy, ze sa pohybuje ako slimak. Nevie urobit poriadny krok, len suchta s nohami a upenlivo sa nas drzi, aby nahodou nestratila rovnovahu a padla. Predvcerom, skro rano som jej pomohol z postele a doviedol som ju na toaletu. Dal som z nej dole jednu hlavnu plienku, ktora vazila aspon jeden a pol kila, nasiaknuta mocom. Marianke som dal hromadu toaletneho papieru aby sa poutierala s tym, ze ju Anka neskorsie vezme osprchovat. Ako sa Marianka zdvyhla z toalety a zacala sa utierat naraz stratila rovnovahu a tazko padla do vane, ktora bola po jej pravej strane. To bol rachot, ako ked by niekto do vane hodil delobuch. V tom rohu vane je plasticka vypuklina ako sedacka pri sprchovani. Nastastie nehodila so sebou az tak daleko aby hlavou narazila na tu sedacku. To by asi bola mrtva. Ja som bol pritom, ale ten jej pad do vane bol tak rychly, ze som nestacil ani zareagovat. Hned som jej isiel na pomoc, dostat ju von! Vsemol som si, ze nestratila vedomie aj ked si urcite udrela hlavu. Pre mna nastala uloha ju z vane dostat von. Bola to fuska, lebo jej telo bolo ako mrtve. Podarilo sa mi ju konecne posadit na okraj vyrezu vo vani a nechal som ju predychat s otazkami ci je OK, ci ju nieco neboli atd. Reagovala celkom veselo, ako ze sa nic nestalo. Nakoniec som ju odviedol nazad do postele, kde sa zababusila do paplonu a trochu vystrasene na mna hladela. Nechali sme ju daleko dlhsie v posteli, aby si pripadne trochu pospala a prebrala sa z traumatickeho zazitku. Anka o celom pripade sa dozvedela o nejaku hodinu ci dve. Ten rachot a povyk nepocula, spala hlbokym spankom. Ked rano prisla a brala Marianku osprchovat ten pad sa skoro zopakoval, ale Anka Marianku drzala a zabranila padu. Zdalo sa, ze obe spadnu do vane.

 

Pre nas ta epizoda a nasledok toho padu neskocila, pretiahla sa az do vcera, na druhy den. Ja som sa vratil skoro rano z kuchyne nazad do spalne. Vsimol som si hned, ze je nieco v neporiadku a tak som prisiel k Marianke a videl som, ze je “pruser”, vsetko okolo nej bolo povracane. Nastal dalsi poplach, jednak stahovat veci z postele, Marianku obriadit ale vracanie sa zacalo opakovat, priniesli sme lavor a drzali pod jej hlavou. Vracanie pokracovalo v urcitych intervaloch. Ja som Marianku za cely nas spolocny zivot nevidel vracat! Zrejme to bola reakcia na jej pad, ked mozno utrpela maly otras mozgu.

Dne sa zda, ze Marianka je vo svojej beznej forme, pozera telku, obcas reaguje na to co sa deje, obycajne slovom ”bokom, bokom”, pripadne inym nam nezrozumitelnym vyrazom. Je OK a to je dolezite, pre nas je to mensi horror viest ju do kupelky a na toaletu. Robime to s najvecsou pozornostou a Marianku skoro nepustime z ruk.

 

 

Dufajuc, ze nikto z vas nebude experimentovat podobne prihody, prajeme vsetkym pokojny prichod NOVEHO ROKU 2014! Aby bol lepsi ako ten, co je za nami!

Pozdravuje a praje vsetko naj……. Milan